Koľkokrát musíš slovo vidieť, aby si sa ho naučil?
Podľa výskumu je dobrým začiatkom zhruba 10 stretnutí so slovom, niektoré slová potrebujú viac než 20. Prečo sa to číslo líši a ako využiť každé stretnutie.

Stručne: Jedno zázračné číslo neexistuje, ale výskum dáva užitočný rozsah. Keď sa slová učíš pri čítaní, zhruba pri 10 stretnutiach sa učenie stáva pravdepodobným: v jednej štúdii čitatelia rozpoznali význam 84 percent slov, ktoré stretli 10 a viackrát. Pod zhruba ôsmimi stretnutiami väčšinu nových slov do niekoľkých mesiacov zabudneš a niektoré slová vyprchajú aj po 20. Na tom, ako slovo stretávaš, záleží rovnako ako na tom, ako často: rozlož stretnutia v čase, stretávaj slovo v rôznych vetách a snaž sa ho vybaviť, nielen ho znova prečítať.
Krátka odpoveď: zhruba 10, niekedy oveľa viac
Ak si chceš zapamätať jedno číslo, nech je to 10. Vo viacerých štúdiách so študentmi, ktorí stretávajú nové slová pri čítaní, sa okolo desiatich stretnutí niečo zmení: slovám, ktoré videli takto často, oveľa pravdepodobnejšie rozumejú, rozpoznajú ich a zapamätajú si ich než slová, ktoré videli len niekoľkokrát.
Číslo „10“ má však tri poctivé výhrady:
- Záleží na tom, čo znamená „naučiť sa“. Najprv príde rozpoznanie významu slova, keď ho vidíš. Vybaviť si ho sám, napísať ho a správne ho použiť vo vete príde neskôr a potrebuje viac stretnutí.
- Niektoré slová sú ťažšie než iné. Niektoré slová sa neudržia ani po 20 stretnutiach.
- Nie každé stretnutie je rovnaké. Slovo, ktoré stretneš raz denne desať dní, nie je to isté ako slovo, ktoré stretneš desaťkrát za jedno popoludnie.
Preto na internete nájdeš odpovede od 6 do 20 aj viac. Navzájom si neodporujú. Merajú rôzne veci.
Čo zistili štúdie
Výskumníci to zvyčajne skúmajú tak, že študentom dajú text, v ktorom sa určité neznáme slová objavia stanovený počet ráz, a potom testujú, čo sa naučili. Tu sú hlavné zistenia, od najviac kontrolovaných po najrealistickejšie.
Webb (2007): 1, 3, 7 a 10 stretnutí. Stuart Webb dal 121 japonským študentom angličtiny čítať krátke kontexty, v ktorých sa nové slová objavili 1, 3, 7 alebo 10-krát, a potom im dal desať rôznych testov: pravopis, význam, gramatika, asociácie slov a ďalšie. Každý krok nahor v počte stretnutí zlepšil aspoň jeden druh znalosti. Jeho záver: desať stretnutí v kontexte môže priniesť výrazné zlepšenie, ale úplná znalosť slova môže vyžadovať viac než desať.
Rott (1999): počítajú sa aj dve stretnutia. Susanne Rott nechala mierne pokročilých študentov stretnúť neznáme slová pri čítaní dva, štyri alebo šesťkrát. Už dve stretnutia urobili merateľný rozdiel, dve a štyri dali podobné výsledky a šesť dalo výrazne viac. Učenie teda začína skoro, len neskončí skoro.
Pellicer-Sánchez a Schmitt (2010): skutočný román. Dvadsať pokročilých španielskych študentov angličtiny čítalo Things Fall Apart, neupravený román, v ktorom je 34 slov v jazyku igbo, ktoré nemohli poznať. Pri slovách, ktoré stretli 10 a viackrát, rozpoznali význam 84 percent a vybavili si význam 55 percent. Pri slovách, ktoré stretli 8-krát alebo menej, boli tieto čísla 36 a 7 percent. Najzreteľnejšiu deliacu čiaru autori našli medzi 5 až 8 stretnutiami a 10 alebo viac.
Pigada a Schmitt (2006): jeden študent, jeden mesiac čítania. V prípadovej štúdii jeden študent francúzštiny prečítal za mesiac štyri knihy odstupňovaného čítania a potom s ním hovorili o 133 cieľových slovách. Jeho znalosť 65 percent z nich sa nejako zlepšila. Pravopis sa zlepšil už po niekoľkých stretnutiach, ale význam trval dlhšie: neexistoval bod, od ktorého by bol význam zaručený, hoci učenie citeľne stúplo zhruba od 10 stretnutí. Niektoré slová, napríklad essayer (skúsiť), sa nenaučil ani po 10 a viac stretnutiach a le radeau (plť) ani po 20.
Waring a Takaki (2003): čo zostane o tri mesiace. Pätnásť japonských študentov na mierne pokročilej alebo vyššej úrovni čítalo knihu odstupňovaného čítania, v ktorej sa 25 cieľových slov objavilo od jedného razu až po 15 až 18 ráz. O tri mesiace neskôr si v priemere pamätali význam len jedného z 25 slov a žiadneho zo slov, ktoré stretli menej než osemkrát.
Nakoľko si sme istí? Dosť istí, pokiaľ ide o smer, menej, pokiaľ ide o presné číslo. Metaanalýza (štúdia, ktorá spája výsledky mnohých štúdií), ktorú urobili Uchihara, Webb a Yanagisawa (2019), spojila 26 štúdií s 1 918 študentmi a zistila stredne silný vzťah medzi počtom stretnutí a učením. Sila tohto vzťahu sa líšila podľa študenta (vek, koľko slov už poznal), podľa toho, ako slová stretával (rozloženie, obrázky, ako veľmi bol zapojený), a podľa toho, ako ho testovali. Viac stretnutí spoľahlivo pomáha. Koľko ich potrebuješ, závisí od všetkého z toho.
Prečo sa odpoveď pohybuje od 6 do 20
Ak si na túto otázku prečítaš päť článkov, môžeš dostať päť čísel. Tu je prečo.
Rozpoznať je ľahšie ako vybaviť si. Vybrať správny význam zo zoznamu (rozpoznanie) je oveľa ľahšie ako vytvoriť slovo alebo jeho význam z pamäti (vybavenie). V štúdii s románom vyššie študenti po 10 a viac stretnutiach rozpoznali 84 percent významov, ale vybavili si len 55 percent. Štúdia, ktorá testuje rozpoznanie, teda naznačí menej stretnutí než štúdia, ktorá testuje vybavenie alebo použitie.
Test dnes, alebo o tri mesiace? Mnohé štúdie testujú študentov hneď po čítaní. Waring a Takaki testovali znova po troch mesiacoch a zostalo veľmi málo. Slovo, ktoré si poznal včera, ešte nie je slovo, ktoré si sa naučil.
Slová sa líšia. Slovo, ktoré sa podobá na slovo v tvojom jazyku, označuje niečo konkrétne alebo je dôležité pre príbeh, sa učí ľahšie. Krátke, bežné sloveso s mnohými významami môže byť prekvapivo šmykľavé, ako ukazuje essayer od Pigady a Schmitta.
Študenti sa líšia. Metaanalýza z roku 2019 zistila, že vek študentov aj počet slov, ktoré už poznali, menili, ako veľmi opakovanie pomáhalo. Rovnaký počet stretnutí neurobí pre každého to isté.
Samotné čítanie je pomalé. Metaanalýza z roku 2023, ktorú urobili Webb, Uchihara a Yanagisawa, spojila 24 štúdií s 2 771 účastníkmi, ktorí sa učili slová len z čítania, počúvania alebo sledovania. Študenti si v priemere osvojili 9 až 18 percent cieľových slov v prvom teste a v neskorších testoch autori odhadujú menej než 20 percent. Zámerné učenie (kartičky, cvičenia) si vedie lepšie: autori citujú staršiu metaanalýzu, v ktorej si študenti udržali 39,4 percenta. Čítanie ti dá objem; zámerné opakovanie zaistí, že dôležité slová zostanú.
Vďaka čomu sa stretnutie počíta
Desať stretnutí je hrubé vodidlo. Desať dobrých stretnutí je lepšie. Výskum ukazuje na tri veci, vďaka ktorým má každé z nich väčšiu hodnotu.
1. Rozlož stretnutia v čase
Stretnúť slovo desaťkrát za jedno sedenie je menej užitočné ako stretnúť ho v desiatich rôznych dňoch. V metaanalýze z roku 2023 bolo učenie zo vstupu väčšie, keď boli stretnutia rozložené do viacerých sedení, než keď sa všetky odohrali v jednom, a rozdiel rástol v odložených testoch (veľkosť účinku 1,71 pri rozloženom učení oproti 0,58 pri natlačenom učení).
To isté platí pre kartičky. Nate Kornell (2009) nechal študentov učiť sa dvojice slov buď v jednom veľkom balíčku (takže každá kartička sa vrátila po dlhšej prestávke), alebo vo viacerých malých balíčkoch (kratšie prestávky). Veľký balíček vyhral u 90 percent účastníkov. A predsa po prvom sedení 72 percent verilo, že lepšie fungovali malé balíčky. Rozloženie pôsobí ťažšie, a práve preto funguje. Náš článok o rozloženom opakovaní to vysvetľuje podrobnejšie.
2. Snaž sa vybaviť si ho, nielen ho znova čítať
Vidieť slovo je jeden druh stretnutia. Vytiahnuť ho z pamäti je silnejší druh. Tatsuya Nakata (2017) nechal 98 japonských študentov naučiť sa 16 anglických slov, pričom každé si vybavili z pamäti jeden, tri, päť alebo sedemkrát počas jedného sedenia. Päť a sedem vybavení viedlo k jasne lepším výsledkom ako jedno alebo tri, a to aj o niekoľko týždňov neskôr. Má to však háčik: v prepočte na minútu bolo najefektívnejšie jedno vybavenie. Opakované vybavovanie sa teda oplatí, ale rozložiť tieto vybavenia do viacerých dní je lepšie ako natlačiť ich do jedného sedenia.
3. Stretávaj slovo v rôznych vetách
Každé stretnutie v novej vete ťa naučí niečo navyše: ďalší význam, slovo, s ktorým sa často spája, ako sa správa v gramatike. Preto štúdia s románom počítala pravopis, slovný druh a význam zvlášť: každé z nich rastie vlastným tempom.
Behind the counter there is a letter and a small key.
Lucy puts the key in her pocket.
At night, the key does not open the bookshop door.
Koľko čítania to je?
Ak je cieľom zhruba 12 stretnutí s každým slovom, koľko musíš prečítať, aby si ich dosiahol? Paul Nation (2014) na to odpovedal pomocou veľkých zbierok anglických textov a za „primerane bezpečný“ cieľ považoval 12 stretnutí.
Jeho odhady: aby si slová z 2 000 najčastejších slovných rodín stretol zhruba 12-krát, potrebuješ prečítať asi 200 000 slov. Pri 9 000 najčastejších je to asi 3 milióny, teda zhruba dva až dvadsaťpäť románov podľa tvojej úrovne. (Slovná rodina je slovo aj s jeho tvarmi, napríklad read, reads, reading, reader.)
Znie to ako veľa, ale Nation to prepočítal na čas. Pri čítaní rýchlosťou 150 slov za minútu päť dní v týždni trvá naučiť sa tretiu tisícku slov asi 10 minút denne; piatu tisícku asi 33 minút denne. Háčik je v tom, že text musí byť na správnej úrovni, aby tieto slová boli tými niekoľkými neznámymi na strane. To je dôvod čítať veľa ľahkých textov, o čom píšeme v článku ako sa naučiť jazyk čítaním.
Praktický plán pre tvojich ďalších 100 slov
Všetko toto môžeš použiť už dnes, s aplikáciou aj bez nej.
- Čítaj každý deň na pohodlnej úrovni. Vyber si texty, v ktorých poznáš takmer každé slovo, aby nové vynikli a aby si ich vedel uhádnuť z kontextu. Slová ti vracia práve objem.
- Zostaň chvíľu pri jednej téme alebo sérii. Séria kníh alebo príbehov znova používa tie isté postavy, miesta a slovnú zásobu, takže sa tie isté slová vracajú samy.
- Ukladaj si slová, ktoré sa objavia dvakrát. Slovo, ktoré sa objaví druhý alebo tretí raz, sa asi oplatí naučiť. Zapíš si ho aj s vetou, v ktorej si ho našiel.
- Opakuj vybavovaním, nie opätovným čítaním. Zakry význam a skús si ho spomenúť, alebo sa pozri na význam a skús vytvoriť slovo. Aj keď sa pomýliš a potom si to skontroluješ, stále to pomáha.
- Rozlož opakovanie. Nové slovo si zopakuj na druhý deň, potom o pár dní, potom o týždeň či dva. Krátke, rozložené sedenia vyhrajú nad jedným dlhým.
- Raz slovo použi. Napíš ho vo vete o svojom dni alebo ho povedz nahlas. Použiť slovo je ďalší druh stretnutia a ukáže ti, či ho naozaj vieš.
- Netráp sa tvrdohlavými slovami. Ak sa slovo nechce udržať ani po mnohých stretnutiach, je to normálne. Čítaj ďalej; vráti sa.
Kde do toho zapadá Franzie
Franzie sme postavili tak, aby sa stretnutia sčítali bez námahy navyše. Píše príbehy v jazyku, ktorý sa učíš, na tvojej úrovni, a príbehy pokračujú kapitolu za kapitolou, takže sa vracajú tie isté postavy aj slová. Ťukni na akékoľvek slovo, uvidíš jeho význam a gramatiku, vypočuješ si ho a potom si ho uložíš.
Uložené slová sa ti vracajú pri opakovaní slovnej zásoby, kde vidíš význam a vybavuješ si slovo, v rastúcich odstupoch. Vracajú sa aj v ďalších príbehoch, kde sa hodia, takže ich znova stretneš v novej vete, nielen na kartičke. To je rozloženie, vybavovanie a rôznorodý kontext v jednej rutine.
Na to však aplikáciu nepotrebuješ. Kôpka odstupňovaného čítania, zošit a pár minút opakovania denne sa riadia rovnakými princípmi.
Časté otázky
Koľkokrát musíš slovo vidieť, aby si si ho zapamätal?
Výskum naznačuje, že na dobrú šancu rozpoznať jeho význam treba pri čítaní zhruba 10 stretnutí, a na to, aby si si ho vybavil a použil, viac. V jednej štúdii si študenti slová, ktoré stretli menej než osemkrát, o tri mesiace nepamätali.
Platí pravidlo „7-krát“?
Žiadna štúdia neukazuje, že sedem je pevné číslo. Niektoré slová sa naučíš po menšom počte stretnutí, iné potrebujú viac než 20. Záleží na tom, aké veľké sú odstupy medzi stretnutiami a či sa snažíš slovo si vybaviť.
Koľko nových slov sa môžem naučiť za deň?
Závisí to od toho, koľko času máš na opakovanie. Každé nové slovo potrebuje v nasledujúcich týždňoch niekoľko rozložených stretnutí, takže menší počet slov, ktoré naozaj opakuješ, vyhrá nad dlhým zoznamom, ktorý uvidíš raz.
Stačí na naučenie sa slovnej zásoby čítanie?
Čítanie buduje slovnú zásobu stabilne, ale pomaly: v štúdiách si študenti zo samotného čítania alebo počúvania osvoja menej než 20 percent nových slov. Ak pridáš zámerné opakovanie najužitočnejších slov, udrží sa ich oveľa viac.
Zdroje
- Kornell, N. (2009). Optimising learning using flashcards: Spacing is more effective than cramming. Applied Cognitive Psychology, 23(9), 1297 to
- Nakata, T. (2017). Does repeated practice make perfect? The effects of within-session repeated retrieval on second language vocabulary learning. Studies in Second Language Acquisition, 39(4), 653 to 679. https://doi.org/10.1017/S0272263116000280
- Nation, I. S. P. (2014). How much input do you need to learn the most frequent 9,000 words? Reading in a Foreign Language, 26(2), 1 to 16. https://doi.org/10.64152/10125/66881
- Pellicer-Sánchez, A., & Schmitt, N. (2010). Incidental vocabulary acquisition from an authentic novel: Do Things Fall Apart? Reading in a Foreign Language, 22(1), 31 to 55. https://doi.org/10.64152/10125/66652
- Pigada, M., & Schmitt, N. (2006). Vocabulary acquisition from extensive reading: A case study. Reading in a Foreign Language, 18(1), 1 to 28. https://doi.org/10.64152/10125/66611
- Rott, S. (1999). The effect of exposure frequency on intermediate language learners' incidental vocabulary acquisition and retention through reading. Studies in Second Language Acquisition, 21(4), 589 to 619. https://doi.org/10.1017/S0272263199004039
- Uchihara, T., Webb, S., & Yanagisawa, A. (2019). The effects of repetition on incidental vocabulary learning: A meta-analysis of correlational studies. Language Learning, 69(3), 559 to 599. https://doi.org/10.1111/lang.12343
- Waring, R., & Takaki, M. (2003). At what rate do learners learn and retain new vocabulary from reading a graded reader? Reading in a Foreign Language, 15(2), 130 to 163. https://doi.org/10.64152/10125/66776
- Webb, S. (2007). The effects of repetition on vocabulary knowledge. Applied Linguistics, 28(1), 46 to 65. https://doi.org/10.1093/applin/aml048
- Webb, S., Uchihara, T., & Yanagisawa, A. (2023). How effective is second language incidental vocabulary learning? A meta-analysis. Language Teaching, 56(2), 161 to 180. https://doi.org/10.1017/S0261444822000507


